• AKTUALITY
  • OBEC
  • SAMOSPRÁVA
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT
ciernalehota

Kontakt:

Napíšte nám:

História

Začiatky histórie Čiernej Lehoty písala obec Povrazník.

V dolinke, ktorú zo všetkých strán obklopujú vrchy, pokryté listnatými a ihličnatými lesmi sýtych a menej sýtych zelených farieb, ktoré sa v neskoršom jesennom čase menia na zmes najpestrejších žltých, ružových, oranžových, červených a hnedých farieb bezpočetných odtieňov. Už v polovici 14. storočia vznikla dedinka, pomenovaná „Povrazník“ (Kötelverö). Vznikla na mieste terajšej Starej Vsi. Bolo to tam, kde sa zurčiace potôčky zo všetkých doliniek ponáhľajú pospájať v jeden potok, zavlažujúci štítnickú dolinu. Dedina Povrazník pustne a zaniká, keď v druhej polovici 15. storočia prenikajú do lesov severného Gemera rusínski Valasi so svojimi stádami. Rusíni namiesto Povrazník tu zakladajú obec, ktorá sa spočiatku menuje len „Lehota“, potom „Štítnická Lehota“ (Csetnek-Lehota) a do 17. storočia od Čiernej hory, ktorá sa nachádza za Kohútom, dostane meno „Čierna Lehota“.

Meno obce „Lehota“ označuje jej výsadné valašské postavenie (ius valachale). Obyvatelia, v prevažnej väčšine Rusíni, neplatili dežmu (desiatok), ale dávali pánom len mericu (= 54,29 litra) bryndze, 2 syry a určité množstvo hrubého súkna. Obec mala v 17. storočí najviac sedliakov, menej želiarov a domkárov. Výsadných ovčiarskych rodov bolo niekoľko, medzi nimi boli rody, ktoré sa až dodnes zachovali, ako Helpen, Holovár, Král, Pukanský, Sopko. Pre obrovské dane sa mnohé rodiny koncom 17. storočia vysťahovali z Lehoty. Rusíni sa poslovenčujú až v 18. storočí, na začiatku ktorého (1709-1710) zúril v Lehote mor, na ktorý zomrelo 450 ľudí. Ešte raz zaznačuje história obce hromadné umieranie, a to v roku 1873, kedy zúrila hrozná cholera, ktorej padlo za obeť vyše 100 ľudí. Obyvatelia Čiernej Lehoty sa stali evanjelickými kresťanmi, pravdepodobne v 15. storočí pod vplyvom husitov, ktorí pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa obsadili mnohé časti Slovenska. V tom čase mala Čierna Lehota asi 180 obyvateľov. V roku 1733 mali už Lehoťania postavenú kamennú vežu a jeden nadobudnutý zvon. Teda Lehoťania si vybudovali všetko, čo pred 60-70 rokmi si umienili zadovážiť, keď nechceli na podobné ciele prispievať v Slavošovciach. Pri vizitácii superintendenta Juraja Ambrosiho dňa 2. decembra 1741 sa zistilo, že Čierna Lehota má už dva zvony (väčší vážil 470 funtov /= 230,77 kg/) a pri kostole postavenú školu s dvoma izbami, v ktorej už od roku 1738 učil rechtor Ondrej Felicides.

V roku 1773 prikročili ku stavbe nového, už kamenného terajšieho kostola, namiesto starého dreveného, ktorý používali 75 rokov. Ukrutnými rokmi Čiernej Lehoty sú roky 1793 a 1814, kedy pri veľkom požiari v obci zhoreli všetky cirkevné budovy, kostol s vežou, škola i fara, a roky 1799 a 1805, kedy hroznými prívalmi bola spustošená celá obec. Faru pri kostole odmyla voda a bočnú izbu úplne odniesla. Cirkevný zbor už v roku 1794 vystavil novú školu z válkov, v minulom storočí novú farskú budovu na nižnom konci, kde nebola ohrozovaná prívalmi - na mieste, kde stáli kasárne cisárskej stráže. Tento kostol stavali ešte za vlády Márie Terézie. O 20 rokov po postavení tohto kostola, dňa 11. mája 1793, vypukol požiar, ktorý za hodinu a pol zničil celú obec. O ďalších 20 rokov, 21. mája 1814, zhorela skoro celá obec a len 16 budov zostalo neporušených. Odvtedy sa Čierna Lehota stále zdokonaľovala a stavala. Veľký význam mala v 2. svetovej vojne a hlavne v SNP. Dnes má Čierna Lehota už vyše 1000 obyvateľov a 300 domov.

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: